Mangalica a jeho pôvod

Mangalica je plemenom prasiat, ktoré pochádza z oblasti bývalého Veľkého Uhorska. Dodnes má veľkú tradíciu najmä v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a na Balkáne, no čoraz viac priaznivcov pribúda aj medzi chovateľmi nielen na juhu našej krajiny. Mangalica bola vyšľachtená okolo roku 1830 skrížením domáceho plemena s polo divokými prascami. Už na prvý pohľad sa odlišuje predovšetkým srsťou, vďaka ktorej z diaľky pôsobí ako vypasená ovca. Mangalica je sivastej, hrdzavej alebo čierno-bielej (tzv. lastovičej) farby, pričom srsť je kučeravá. Mangalica má výnimočne chuťovo kvalitné mäso. Slanina, hoci je mastná, sa jemne rozpúšťa na jazyku a chuťovo je vynikajúca. Schopnosť priberania je u mangalíc pomalšia ako u tradičných bielych ošípaných. Je to nenáročné a odolné plemeno, ktoré odoláva aj drsným poveternostným podmienkam. Obrovskou výhodou je nenáročnosť chovu. Je alternatívou pre ekofarmárov, ktorí sa začínajú vracať k historickým metódam chovania domácich zvierat.

Znovuobjavená tradícia

Ak cestujete k našim južným susedom pre ich typické mäsové špeciality, vedzte, že aj pravá „čabajka“ sa kedysi vyrábala z mangalice. Za čias socializmu sa propagovala myšlienka nezdravého živočíšneho tuku a zdravého rastlinného oleja, čím samotná existencia plemena bola ohrozená. Zachovalo sa len niekoľko jedincov, ktoré sa podarilo zachrániť len “v poslednej chvíli”. Následne plemeno bolo vyhlásené za “národný poklad”. Dnes mangalica oslavuje veľký návrat a za maďarskými hranicami sa na jej počesť usporadúva dokonca aj festival “Mangalica fesztivál”. Oficiálne štatistiky hovoria, že Maďarsko ročne odchová 60 tisíc kusov mangalíc (väčšinou na export do Španielska a Japonska). Nie je to veľa, nakoľko z jedného vrhu vzíde priemerne päť mláďat. Viac by však ani nebolo žiaduce, aby sa zachovala výnimočnosť tohto vzácneho plemena.

Za kvalitu si treba priplatiť

Keďže mangalica sa môže pýšiť dlhou a kučeravou srsťou, dokáže sa pásť vo vonkajších podmienkach aj počas chladných zimných mesiacov. Vďaka tomu priberá na váhe a zvyšuje sa jej objem sadla, ktorý neobsahuje škodlivý cholesterol – iba ten, ktorý zaraďujeme do kategórie „dobrý“. Mäsiari sa zhodujú v tom, že mäso z mangalice je výborne prerastené a hodí sa na výrobu kvalitnej šunky, slaniny, oškvarkov. Kvalita mäsa závisí aj od kŕmenia a príjmu potravy mangalice. Samotný výkrm trvá dlhšie a tým pádom náklady na chov sú oveľa vyššie ako pri bežných prasatách, čo sa odráža aj na vyšších cenách výsledných produktov. Aj preto mangalica dominuje predovšetkým na stoloch labužníkov.

DSC_0424.jpg DSC_0547.jpg